Articles

Vladimír Bartovic - SME (May 9, 2011)

Details: Created on Monday, 09 May 2011 00:00

Vladimír Bartovic in SME "Schengen in Peril?"

Schengen v ohrození?

Európou sa šíria obavy z ohrozenia schengenského priestoru potom, ako Európska komisia navrhla riešenia, ako čeliť migračnému tlaku. V skutočnosti chce komisia Schengen posilniť.

Minulý týždeň Európska komisia podľahla nátlaku Francúzska a Talianska a pripraví návrh, ktorý umožní znovu zavedenie hraničných kontrol medzi štátmi schengenského priestoru. Takéto zjednodušenie je obsahom väčšiny článkov a komentárov, ktoré sa v posledných dňoch na túto tému v tlači objavili. Časť poslancov Európskeho parlamentu dokonca tvrdí, že pripravované opatrenia budú znamenať koniec Schengenu. Je možné, že je táto kritika Európskej komisie predčasná? Poďme si najprv zhrnúť fakty.

Schengenský priestor, ktorý bol ustanovený v roku 1995, je bezpochyby jedným z najväčších a pre občanov najviditeľnejších výdobytkov budovania spoločnej Európy. V priebehu viac ako pätnástich rokov jeho existencie sa k nemu postupne pridalo 22 z 27 krajín Európskej únie a taktiež Nórsko, Island, Švajčiarsko a Lichtenštajnsko.

Neoprávnená kritika

Podstatou fungovania Schengenu je zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach jednotlivých štátov únie, výmenou za posilnenie kontroly vonkajších hraníc. Európska legislatíva umožňuje dočasné zavedenie kontrol na vnútorných hraniciach v prípade závažného ohrozenia verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti už v súčasnosti.

V minulosti sa toto opatrenie niekoľkokrát využilo v prípade významných športových udalostí, keď bolo potrebné zabrániť narušeniu verejného poriadku zo strany agresívnych fanúšikov, v prípade legalizácie pobytu ilegálnych migrantov alebo v prípade potreby zadržania závažného zločinca. Rozhodnutie o znovuzavedení hraničných kontrol je plne v kompetencii každého štátu, ktorý však musí zdôvodniť, prečo tak činí. Pojmy závažné narušenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti sú však dostatočne široké, aby ich bolo možné aplikovať na veľké množstvo situácií.

Cecilia Malmström, komisárka zodpovedná za vnútorné záležitosti, uviedla pri predstavovaní postoja Európskej komisie k návrhu Francúzska a Talianska, že Schengen predstavuje „fantastický výdobytok“ Európskej únie. Komisárka, však zároveň v prípade výnimočných udalostí pripustila obnovenie kontrol na vnútornej hranici. Napriek tomu, že išlo len o potvrdenie existujúceho stavu, zniesla sa na ňu vlna kritiky.

Málokto si však dal tú prácu, aby sa pozrel na takzvané Oznámenie k migrácii publikované 4. mája, ktoré ukazuje, akým smerom Komisia uvažuje. Dokument analyzuje súčasný migračný tlak na niektoré krajiny Európskej únie a navrhuje opatrenia, akým spôsobom tomuto tlaku čeliť.

Existuje viac ciest a ich kombinácií, medzi ktoré patrí prevencia odchodu migrantov z krajín pôvodu, ďalšie posilnenie ochrany vonkajšej hranice únie alebo takzvané spoločné záťaže, keď krajiny, ktoré nie sú nelegálnou migráciou postihnuté, dobrovoľne prijmú časť migrantov na svoje územie. Toto Oznámenie pripúšťa aj obnovenie kontrol na vnútorných hraniciach, ale navrhuje vytvorenie mechanizmu, čo by obmedzovalo jednostranné kroky členských štátov a naopak, zaviedlo by koordinovanú reakciu na úrovni celej Európskej únie.

Chýbajúce pravidlá

Aj keď bude potrebné počkať si na konkrétny návrh Európskej komisie a hlavne na výsledky vyjednávania členských krajín únie a Európskeho parlamentu, už teraz je zrejmé, že cieľom Európskej komisie v žiadnom prípade nie je Schengen oslabiť alebo nebodaj zničiť, ale naopak posilniť.

V momente, keď Taliansko prestalo zvládať nápor migrantov zo Severnej Afriky, legalizovalo ich pobyt a dúfalo, že sa presunú do ďalších krajín únie. Spôsobilo tým súčasnú krízu, ktorá je však v konečnej miere dôsledkom dlhodobej neschopnosti členských krajín dohodnúť sa na jednotných pravidlách postupu v otázkach migrácie. Absencia týchto pravidiel napokon ohrozuje samotné fungovanie Schengenu.

Krajiny ako Slovensko, v ktorých nelegálna migrácia nepredstavuje závažný problém, si musia uvedomiť, že účasť v Schengene neznamená len výhody v podobe cestovania bez hraničných kontrol, ale aj nutnosť prejaviť určitú solidaritu s krajinami, ktoré čelia migračným tlakom.

Autor je analytik Inštitútu pre európsku politiku EUROPEUM