Písať premiérovi členskej krajiny únie list o zákone je nezvyčajné, hovorí aj minister zahraničia Ficovej vlády Lajčák.

BRATISLAVA. Nie ľudské práva, diskriminácia menšín či ohrozenie demokracie. Témou listu, ktorý veľvyslanci siedmich krajín napísali premiérke a členom vlády, bol tentoraz zákon o určovaní cien liekov.

Premiérka Iveta Radičová (SDKÚ) v ňom vidí lobing za farmaceutické spoločnosti nad rámec diplomacie a politickej slušnosti. Veľvyslanectvám už začala písať odpoveď.

Pod list sa podpísali veľvyslanci šiestich európskych krajín – Nemecka, Francúzska, Belgicka, Dánska, Švajčiarska, Británie – a Spojených štátov.

„Diplomatickej pošty dostávame veľa, ale list v takom duchu a s takým neprijateľným obsahom preberajúcim lobing farmaceutických firiem sme tu ešte nemali,“ povedal jej hovorca Rado Baťo.

Čím pohoršili?

V liste diplomati píšu o „znepokojení priemyslu“, že  ich pripomienky neboli zohľadnené pri tvorbe legislatívy.

Podľa diplomatických zdrojov používajú silné vyjadrenia, ktoré nie sú typické pre diplomatický jazyk. Napríklad urgujú vládu, aby sa zasadila za otvorený a konštruktívny dialóg so všetkými zainteresovanými stranami.

V závere listu pripomínajú Slovensku väčšiu transparentnosť a otvorenosť.

„Keby to napísali asociácie alebo obchodná komora, tak je to iné, ako keď to povedia politickí reprezentanti štátu,“ hovorí  minister dopravy a bývalý eurokomisár Ján Figel´(KDH). Na vláde list podľa neho vyvolal ostrú reakciu.

Nie každý je proti

Diplomati a analytici sa líšia v názoroch, či bol postup veľvyslancov štandardný. „Tento list nie je v žiadnom prípade čistý lobing i jazyk je v poriadku. A neviem si predstaviť, že by niečo také podnikli bez súhlasu svojich vlád,“ hovorí bývalý rakúsky diplomat Walter Greiner, ktorý originál listu čítal.

Vysvetľuje, že k diplomacii patrí lobing vlastnej krajiny a jej hospodárskych záujmov. „Požadovať transparentnosť v demokracii nie je neslušné.“

Miroslava Lajčáka, bývalého ministra zahraničných vecí vo vláde Roberta Fica (Smer), list naopak prekvapil.

„Je to neštandardný a nie šťastný postup, ak veľvyslanci členských krajín únie upozorňujú  inú členskú krajinu. My ako členovia prijímame zákony v súlade s legislatívou Európskej únie, ak to tak nie je, má nás na to upozorniť Európska komisia.“

Aj podľa analytika Inštitútu pre európsku politiku Europeum Vladimíra Bartovica je list neštandardný.

„Zvlášť, keď ide o takú citlivú otázku, akou je regulácia liekov, a o zisky súkromných firiem.“ Oveľa bežnejšie sú vraj neverejné rokovania, kde sa diplomati snažia vládu presvedčiť argumentmi.

Diplomatické ticho

Bývalý slovenský veľvyslanec v USA Martin Bútora hovorí, že takýto postup nie je častý, ale neprekračuje rámec diplomacie. „Každý diplomat má na starosti aj obchodné a ekonomické záujmy krajiny, teda aj svojich firiem.“

Ambasády sa k listu nechcú vyjadrovať. Berú ho ako súkromnú korešpondenciu. O obsahu sa chcú rozprávať priamo s našimi úradmi.